Sladovňa pivovaru Steiger vo Vyhniach

Rozvoj celej banskoštiavnickej oblasti sa zakladal na baníctve, spracovaní rúd a železiarstve, no produkcia piva bola ich neoddeliteľnou súčasťou. Dlho sa varilo viac-menej po domácky. Podnikateľskej výrobe piva položili základy banskí podnikatelia
už v stredoveku a to v Banskej Štiavnici, Banskej Belej, Hodruši a Vyhniach.
Zakladanie pivovarov v regióne sa spája s menom Seifrieda Pieschena. Predpokadá sa, že práve on, spolu s ďalším ťažiarom Erazmom Rosslom, pozdvihol spôsob varenia piva vo Vyhniach z domácej výroby na vyšší stupeň. Pôvodný pivovar postavili banskí ťažiari na Dolinkách, pod centrálnou časťou obce.
Roku 1541 vlastnila pivovar rodina Rosslovcov. Od roku 1576 do začiatku 17. storočia pomerne často menil majiteľov. Roku 1628 ho získala rodina banskoštiavnického ťažiara a richtára Mateja Kaisera. Začiatkom 80. Rokov. 17. Storočia pivovar vlastnila rodina baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha. Keď sa dostala do dlžoby voči mestu, jej časť vyrovnala majetkom pivovaru. Od roku 1733 začalo mesto pivovar prenajímať formou licitácie. V rokoch 1765 – 1767 postavilo mesto novú pivovarskú budovu. Takto ho spravovalo takmer do konca 19. storočia.

Koncom 19. storočia však mesto Banská Štiavnica sústredilo všetky prostriedky na obnovu a rozšírenie kúpeľov vo Vyhniach. Chátrajúci pivovar stale viac ostával na pokraji záujmu, hoci stavebné oddelenie mesta po prehliadkach stavu budovy pivovaru a zariadení na varenie piva upozorňovalo na jeho katastrofálny stav. Keď zhorela roku 1893 k pivovaru patriaca hospodárska budova, mesto odmietlo viac do pivovaru investovať a rozhodlo sa ponúknuť ho na predaj.

O kúpu pivovaru prejavil záujem majiteľ vynianskej strojárne a zlievárne Karol Kachelmann II. Mesto Banská Štiavnica, v záujme ďalšej výroby piva a po súhlase zo strany ministerstva vnútra, pivovar Kachelmannovi odpredalo za 12 000 zlatých. V pozemnoknižnom zápise z 3. marca 1893 kupujúceho zaviazalo, že predmet kúpy bude vyžívať výlučne na výrobu piva a nepoužije ho na iné ciele.

Skúsený továrnik Karol Kachelmann II. pristúpil k novému druhu podnikania so svojim obdivuhodným strategickým myslením.
Preskúmal podmienky, v ktorých pracoval pivovar a rozhodol sa ho nerekonštruovať, ale prebudovať na sladovňu. Tým bude sebestačný na slade ako prvotnej surovine na výrobu piva.
V roku 1894 začal rozsiahlu prestavbu. Spredu pristavil k starému pivovaru novú päťpodlažnú budovu, ktorá slúžila ako obslužná pre samotnú sladovňu. Najviac priestoru zabrali kotle, kde sa vyvíjalo teplo potrebné na sladovanie jačmeňa, aby vznikol vynikajúci slad na varenie piva. Nad strechou sa týčil robustný štvorhranný komín s mohutným plechovým “kohútom”na vrchole. Pôvodný pivovar úplne prestaval a tak na troch podlažiach vznikli priestranné humná na zloženie jačmeňa na sladovanie.
Pri sladovni použil starý náhon vody z Vyhnianskeho potoka a postavil na ňom malú vodnú elektráreň, ktorá zásobovala celú sladovňu elektrickým prúdom. Celý objekt ohradil typickým kamenným múrom, akým bola ohradená aj strojáreň a ktorý možno ešte aj dodnes obdivovať v strede obce.

/použitý text z pripravovanej publikácie Mariána Pavúka: Pivovar v majetku rodiny Kachelmannovcov/